PRÍRODNÉ KADIDLO Z ETIÓPIE


Kresťanstvo v Etiópii





Etiópia je jediným suverénnym kresťanským štátom v Afrike, ktorý pretrval od prvých storočí kresťanstva až dodnes.


Podľa tradície siaha evanjelizácia Etiópie až k svätým apoštolom Matúšovi a Bartolomejovi. Oficiálne prijatie kresťanstva sa uskutočnilo vďaka vysväteniu Frumentia za biskupa Etiópie svätým Atanáziom Alexandrijským. V roku 330 prijala ríša Aksum kresťanstvo ako štátne náboženstvo.


Jednou z najznámejších tradícií Etiópskej cirkvi je návšteva kráľovnej zo Sáby u kráľa Šalamúna. Kráľovná zo Sáby, ktorá sa dopočula o Šalamúnovej sláve, ho chcela osobne spoznať. Vybrala sa do Jeruzalema k Šalamúnovi (1 Kr 10, 1–13).


Podľa etiópskej tradície sa kráľovná zo Sáby vrátila do svojho kráľovstva tehotná a jej syn Menelik I., prvý legendárny cisár Etiópie, bol synom kráľa Šalamúna. Tradícia tiež hovorí, že mladý Menelik navštívil Jeruzalem, aby načerpal Šalamúnovu múdrosť, a potom sa vrátil do svojej vlasti.


Podľa tejto tradície si so sebou priniesol Archu zmluvy, ktorá je dodnes uchovávaná v Etiópii, v meste Aksum.



Islamizácia veľkej časti Blízkeho a Stredného východu oddelila Etiópiu od zvyšku kresťanského sveta. Kráľovstvo Aksum zažilo úpadok a postupnú eróziu, čo však nezabránilo rastu etiópskej cirkvi. Mocenské centrá kresťanskej Etiópie sa postupne presúvali na juh.


Medzi 12. a 13. storočím sa v etiópskej cirkvi sformovalo jedno z jej najvýznamnejších diel, keď kráľ Lalibela (približne 1190–1225) založil mesto, ktoré nesie jeho meno – druhý Jeruzalem. Aj dnes je možné vidieť tieto monumentálne monolity kostolov vytesané do skaly.


Ako náhrada za púť do Jeruzalema poskytovala návšteva tohto miesta pútnikom príležitosť obdivovať zobrazenie topografie Svätého mesta.



Po stáročia bol cisár spolu s koptským metropolitom vyslaným z Egypta zodpovedný za ortodoxnú cirkev v Etiópii. Cirkev vtedy vlastnila takmer tretinu pôdy a množstvo budov.


Revolúcia v roku 1974 všetko nenapraviteľne zmenila a spôsobila rabovanie, drancovanie a ničenie. Všetko znárodnil revolučný výbor vedený Mengistuom po roku 1977. Pozemky, majetky a školy - vrátane katolíckych - boli pretransformované na štátny majetok.


Hoci sa mnohé z týchto majetkov a škôl neskôr vrátili cirkvi, situácia je dnes odlišná. Cirkev je chudobná, zápasí s následkami zatvorenia seminárov na sedemnásť rokov (do roku 1991) a s chátrajúcimi cirkevnými budovami.